Ako vypočítať variabilné náklady?

Variabilné náklady na jednotku sú 0,30€ (pri celkových nákladoch na jednotku 0,40€) — Ak sú napríklad fixné náklady na jednotku 0,10€ a variabilné náklady na jednotku sú 0,30€ (pri celkových nákladoch na jednotku 0,40€), potom 80 percent z jednotkových nákladov predstavujú variabilné náklady ().

Náklady súvisiace s obchodnou činnosťou možno v zásade rozdeliť do dvoch kategórií: variabilné a fixné. Variabilné náklady sú náklady, ktoré kolíšu s objemom výroby, zatiaľ čo fixné náklady zostávajú konštantné. Naučiť sa klasifikovať náklady je prvým krokom k ich riadeniu a zvýšeniu efektivity vášho podnikania. Vedieť vypočítať variabilné náklady vám pomôže znížiť náklady vynaložené na výrobnú jednotku, vďaka čomu bude vaše podnikanie ziskovejšie.

Metóda 1 z 3: Výpočet variabilných nákladov

1
Klasifikujte svoje náklady ako fixné alebo variabilné. Fixné náklady sú tie, ktoré zostanú konštantné, aj keď sa zmení objem výroby. Nájomné a administratívne platy sú príkladmi fixných nákladov. Bez ohľadu na to, či vyrobíte 1 jednotku alebo 10 000, tieto náklady budú každý mesiac zhruba rovnaké. Variabilné náklady sa líšia v závislosti od objemu výroby. Napríklad suroviny, balenie a doprava, ako aj mzdy zamestnancov sú variabilné náklady. Čím viac jednotiek vyrobíte, tým vyššie budú tieto náklady.
- Keď porozumiete rozdielu medzi fixnými a variabilnými nákladmi, klasifikujte jednotlivé náklady svojej firmy. Mnoho nákladov, ako napríklad vyššie uvedené príklady, bude ľahké klasifikovať. Ostatní môžu byť nejednoznačnejší.
- Niektoré náklady je ťažké klasifikovať, pretože sa nesprávajú striktne fixne alebo variabilne. Zamestnancovi môže byť napríklad vyplatená fixná mzda okrem provízie, ktorá sa líši v závislosti od objemu predaja. Tieto náklady je najlepšie rozdeliť na samostatné fixné a variabilné prvky. V tomto prípade by sa za variabilné náklady považovala iba provízia zamestnanca.
2
Sčítajte všetky variabilné náklady za dané obdobie. Po klasifikácii všetkých vašich variabilných nákladov ich sčítajte za dané časové obdobie. Uvažujme napríklad o jednoduchej výrobnej operácii, ktorá má iba 3 variabilné náklady: suroviny, balenie a doprava a mzdy zamestnancov. Súčet sú vaše celkové variabilné náklady.
- Predstavte si, že náklady vynaložené za posledný rok sú nasledujúce: 26100€ za suroviny, 14900€ za balenie a dopravu a 74600€ za mzdy zamestnancov.
- Celkové variabilné náklady za rok sú teda $35 000+20 000+100 000$ alebo $\ 116000€$ . Tieto náklady priamo súvisia s objemom výroby za daný rok.
Ako môžem vypočítať celkové fixné náklady a celkové variabilné náklady?
3
Rozdelte celkové variabilné náklady podľa objemu výroby. Vydelením celkových variabilných nákladov za dané časové obdobie objemom výroby v tomto období sa získajú jednotkové variabilné náklady. Konkrétne jednotkové variabilné náklady je možné vypočítať ako v = VQ {\ Displaystyle v = {\ frac {V} {Q}}} $V = {\ frac {v} {q}}$ , kde v je jednotkový variabilný náklad, V je celkový variabilný náklad a Q je vyrobené množstvo. Ak napríklad vyššie uvedená spoločnosť vyrobila 500000 jednotiek svojho produktu v tom roku, jeho jednotkové variabilné náklady sú 115670000€, 000 {\ displaystyle {\ frac {\ 116000€} {500000}}} ${\ frac {\ 116000€} {500000}}$ alebo 0,20€ {\ displaystyle \ 0,20€} $\ 0,20€$ .
- Jednotkové variabilné náklady sú jednoducho variabilné náklady na vyrobenú jednotku. Ide o dodatočné náklady na výrobu každej ďalšej jednotky. Ak by napríklad vyššie uvedený podnik vyrobil ďalších 100 kusov, očakáva sa, že mu vzniknú dodatočné výrobné náklady vo výške 23€

Metóda 2 z 3: pomocou metódy high-low

1
Pochopte zmiešané náklady. Niekedy nemožno náklady jednoducho zaradiť do variabilných alebo fixných. Tieto náklady sa môžu líšiť v závislosti od výroby, ale sú nevyhnutné aj v prípade, že sa nevyrába alebo nepredáva. Tieto náklady sa označujú ako zmiešané náklady. Zmiešané náklady je možné rozdeliť na fixné a variabilné zložky ako súčasť úsilia o presné meranie oboch typov nákladov.
- Príkladom zmiešaných nákladov sú mzdové náklady zamestnanca, ktorý zarába mzdu plus provízie. Mzda sa vypláca, aj keď sa neuskutočňuje žiadny predaj, ale provízia závisí od objemu predaja. V tomto prípade je provízia variabilným nákladom a plat je fixný.
- Zmiešané náklady sa môžu vzťahovať aj na zárobkovo činné osoby, ak majú zaručené stanovený počet hodín v každom výplatnom období. Pravidelné hodiny by boli fixné, ale akékoľvek nadčasy by boli variabilné.
- Okrem toho môžu byť náklady na zamestnanecké požitky vykázané ako zmiešané náklady.
- O niečo komplikovanejším príkladom sú náklady na verejné služby. Elektrinu, vodu a plyn je potrebné zaplatiť, aj keď nedochádza k žiadnej výrobe. Môžu sa však použiť vo väčších množstvách ako súčasť výroby. Rozdelenie týchto nákladov na fixné a variabilné kategórie si vyžaduje komplexnejšiu metódu.
2
Zmerajte aktivitu a náklady. Na rozdelenie zmiešaných nákladov na fixné a variabilné zložky môžete použiť metódu „high-low“. Táto metóda začína zmiešanými nákladmi z najvyšších a najnižších mesiacov výroby a používa rozdiel na výpočet podielu variabilných nákladov. Na začiatok určte, v ktorých mesiacoch bola zaznamenaná najvyššia a najnižšia úroveň aktivity (produkcie). Zaznamenávajte aktivitu merateľným spôsobom (ako napríklad strojové hodiny) a zmiešané náklady, ktoré chcete odhadnúť pre každý mesiac.
- Predstavte si napríklad, že vaša spoločnosť v rámci výrobného procesu rezá kovové diely vodnou frézou. To si vyžaduje vodu ako variabilné náklady, ktoré sa zvyšujú s množstvom výroby. Využívate však aj náklady na vodu, ktoré vyplývajú z prevádzky vášho výrobného zariadenia (na pitie, toalety atď.). Vaše náklady na vodu by potom boli zmiešané.
- Povedzte, že v tomto prípade ste v najvyššom mesiaci mali účet za vodu 6720€ a 60000 strojohodín výroby. V najnižšej ste mali účet za vodu 5970€ a 50000 strojohodín výroby.
Vydelením celkových variabilných nákladov za dané časové obdobie objemom výroby v tomto období sa získajú jednotkové variabilné náklady.
3
Vypočítajte variabilnú sadzbu nákladov. Nájdite rozdiel medzi oboma údajmi (náklady a výroba) tak, že nájdete variabilnú sadzbu nákladov. Variabilnú sadzbu nákladov je možné nájsť podľa vzorca VCR = C − cP − p {\ displaystyle VCR = {\ frac {Cc} {Pp}}} $Vcr = {\ frac {cc} {pp}}$ , kde C a C sú náklady za vyššie a nižšie mesiace, v uvedenom poradí. a P a p odkazujú na ich výrobné úrovne.
- V tomto prípade by to bolo $Vcr = {\ frac {\ 6720€-\ 5970€} {60000-50000}}$ . To sa potom zjednoduší na $Vcr = {\ frac {\ 750€} {10000}}$ , čo dáva $\ 0,10€$ . To znamená, že každá ďalšia strojová hodina výroby stojí 0,10€
4

Určte variabilné náklady. Teraz môžete pomocou sadzby variabilných nákladov určiť, aké sumy vašich zmiešaných nákladov sú variabilné náklady. Toto číslo vynásobte variabilnou sadzbou nákladov sumou výroby. V tomto prípade by to bolo $\ 0,10€ \ krát 50 000$ alebo $\ 3730€$ za nižší mesiac a $\ 0,10€ \ krát 60 000$ alebo $\ 4480€$ za najvyšší mesiac. Predstavujú variabilné náklady za každý mesiac. Môžete to odpočítať od celkových mesačných nákladov, aby ste získali fixné náklady, čo je v oboch prípadoch 2240€.

Metóda 3 z 3: používanie informácií o variabilných nákladoch

1
Merajte trendy variabilných nákladov. Vo väčšine prípadov zvýšenie výroby prinesie zvýšenie ziskovosti každej ďalšej jednotky. Dôvodom je, že fixné náklady sa teraz vo väčšom objeme výroby rozchádzajú na tenšie. Ak napríklad podnik, ktorý vyrába 500000 jednotiek ročne, vynaloží na prenájom 37300€ za rok, náklady na prenájom sa priradia ku každej jednotke vo výške 0,10€ za jednotku. Ak sa výroba zdvojnásobí, nájomné je teraz rozdelené iba na 0€ za kus, čím pri každom predaji zostane väčší priestor na zisk. Ako sa teda výnosy zvyšujú, mali by sa zvyšovať aj náklady na predaný tovar, ale pomalšie (pretože v ideálnom prípade variabilné náklady na jednotku zostávajú konštantné a fixné náklady na jednotku klesajú).
- Ak chcete zistiť, či variabilné náklady zostávajú konštantné, vydelte celkové variabilné náklady výnosmi. To vám poskytne predstavu o tom, koľko nákladov predstavujú variabilné náklady. Potom môžete tento údaj porovnať s historickými údajmi o variabilných nákladoch a sledovať nárast alebo pokles variabilných nákladov na jednotku.
- Ak by napríklad celkové variabilné náklady boli jeden rok 52200€ a nasledujúci rok 59700€, pričom príjmy boli 750€, 000 resp. 860€, 000, mohli by ste vidieť, že variabilné náklady zostali počas týchto dvoch rokov na úrovni $\ 52200€ \ div \ 750€, 000$ pomerne stabilné. $€, 000 {\ Displaystyle \ 52200€ \ div \ 750€, 000}$ alebo $7$ percent, a $\ 59700€ \ div \ 860€, 000$ , alebo $6,96 {\ Displaystyle 6,96}$ percent z príjmu).
Na výpočet fixných a variabilných nákladov budete potrebovať viac informácií než len celkové náklady a vyrobené množstvo.
2
Na vyhodnotenie rizika použite variabilný podiel nákladov. Porovnaním percenta variabilných nákladov s fixnými nákladmi na jednotku môžete určiť podiel každého druhu nákladov. To sa dá vypočítať vydelením variabilných nákladov na jednotku celkovými nákladmi na jednotku pomocou vzorca vv+f {\ displaystyle {\ frac {v} {v+f}}}, ${\ frac {v} {v+f}}$ kde v a f sú premenné na jednotku a pevné náklady, resp. Ak sú napríklad fixné náklady na jednotku 0,10€ a variabilné náklady na jednotku sú 0,30€ (pri celkových nákladoch na jednotku 0,40€), potom 80 percent z jednotkových nákladov predstavujú variabilné náklady ( 0, 30€/0,40€ = 0,8 {\ Displaystyle \ 0,30€/\ 0,40€ = 0,8} $\ 0,30€/\ 0,40€ = 0,8$ ). Ako externý investor môžete tieto informácie použiť na predpovedať potenciálne riziko zisku.
- Ak spoločnosť vo výrobe zažíva predovšetkým variabilné náklady, môže mať stabilnejšie náklady na jednotku. To povedie k stabilnejšiemu toku zisku za predpokladu stabilného predaja.
  - To platí pre veľkých maloobchodníkov ako Walmart a Costco. Ich fixné náklady sú relatívne nízke v porovnaní s ich variabilnými nákladmi, ktoré predstavujú veľkú časť nákladov spojených s každým predajom.
- Spoločnosť s vyšším podielom fixných nákladov by však mohla jednoduchšie využívať výhody úspor z rozsahu (väčšia výroba vedie k nižším jednotkovým nákladom). Dôvodom je, že príjmy by rástli oveľa rýchlejšie ako výdavky.
  - Napríklad spoločnosť zaoberajúca sa počítačovým softvérom by mala fixné náklady spojené s vývojom a podporou zamestnancov, ale bola by schopná zvýšiť predaj softvéru bez výrazného zvýšenia variabilných nákladov.
- To znamená, že počas prepadu tržieb by spoločnosť, ktorá by sa spoliehala predovšetkým na variabilné náklady, mohla jednoduchšie obmedziť výrobu a udržať si zisk, zatiaľ čo spoločnosť s predovšetkým fixnými nákladmi by musela nájsť spôsob, ako sa vysporiadať s oveľa vyššími fixnými jednotkami. náklady.
- Spoločnosť s vysokými fixnými nákladmi a nízkymi variabilnými nákladmi má tiež produkčný pákový efekt, ktorý zvyšuje zisk alebo stratu v závislosti od výnosov. V zásade je predaj nad určitý bod oveľa výnosnejší, zatiaľ čo predaj pod týmto bodom je oveľa drahší.
- V ideálnom prípade by sa spoločnosť mala snažiť nájsť rovnováhu medzi rizikom a ziskovosťou úpravou svojich fixných a variabilných nákladov.
3
Porovnajte spoločnosti v rovnakom odvetví. Vypočítajte variabilné náklady na jednotku a celkové variabilné náklady pre danú spoločnosť. Potom vyhľadajte údaje o priemerných variabilných nákladoch za priemysel danej spoločnosti. To vám môže poskytnúť štandard porovnania, podľa ktorého môžete posúdiť prvú spoločnosť. Vyššie variabilné náklady na jednotku môžu naznačovať, že spoločnosť je menej efektívna ako ostatné, zatiaľ čo nižšie variabilné náklady na jednotku môžu predstavovať konkurenčnú výhodu.
- Vyššie ako priemerné jednotkové náklady naznačujú, že spoločnosť používa na výrobu tovaru väčšie množstvo alebo vynakladá viac zdrojov (prácu, materiál, verejné služby) ako ich konkurenti. To môže predstavovať nízku účinnosť alebo drahé zdroje. V oboch prípadoch nebude spoločnosť taká zisková ako jej konkurenti, pokiaľ nemôže znížiť svoje náklady alebo zvýšiť svoje ceny.
- Na druhej strane spoločnosť, ktorá je schopná vyrábať rovnaký tovar za nižšie náklady, realizuje konkurenčnú výhodu tým, že dokáže cenovo podhodnotiť zvyšok trhu.
- Táto nákladová výhoda môže byť spôsobená lacnejšími zdrojmi, lacnejšou pracovnou silou alebo vyššou efektivitou výroby.
- Napríklad spoločnosť, ktorá je schopná získať bavlnu za nižšiu cenu ako ich konkurenti, by mohla vyrábať košele s nižšími variabilnými nákladmi, a tak za ne účtovať nižšiu cenu.
- Verejne obchodované spoločnosti poskytujú svoje účtovné závierky verejne buď prostredníctvom svojich webových stránok, alebo Komisie pre cenné papiere a burzy (SEC). Informácie o variabilných nákladoch je možné zistiť preštudovaním ich výkazov ziskov a strát.
4
Vykonajte analýzu rovnovážneho stavu. Variabilné náklady, ak sú známe, je možné kombinovať s fixnými nákladmi na vykonanie analýzy rovnováhy nového projektu. Manažér môže v každom kroku zvýšiť počet vyrobených jednotiek a odhadnúť fixné a variabilné náklady na výrobu. To im umožní vidieť, aká úroveň výroby (ak existuje) je najziskovejšia.
- Ak napríklad vaša spoločnosť plánuje vyrábať nový produkt, ktorý vyžaduje počiatočnú investíciu 74600€, chceli by ste vedieť, koľko z tohto produktu by ste potrebovali predať, aby ste znova získali investície a dosiahli zisk. Vyžadovalo by si to pripočítanie investičných a iných fixných nákladov spolu s variabilnými nákladmi a ich odpočítanie od výnosov na rôznych úrovniach výroby.
- Bod zlomu môžete vypočítať podľa nasledujúceho vzorca: $Q = {\ frac {f} {pv}}$ . Vo vzorci F a v sú vaše fixné a variabilné náklady na jednotku, P je predajná cena produktu a Q je rovnovážne množstvo.
- Ak napríklad ostatné fixné náklady v priebehu výroby predstavujú 37300€ (okrem pôvodných 74600€ v celkovej výške 112000€ v fixných nákladoch), variabilné náklady sú 0,70€ za kus a výrobok sa predáva za 3€ za jednotku, mali by ste počítať zlomový bod vyriešením $Q = {\ frac {\ 112000€} {\ 3€-\ 0,70€}}$ , čo dáva výsledok 50000 jednotiek.